Nehoda

Taktiež by som to rád zhrnul tútu tragédiu do troch viet – manipuloval s tachografovými kartami, nespal, zabíjal. Dostal 3 roky v sadzbe 4-10 za to, že zabil 5 ľudí….
Nedá sa to. Chcem zo seba dostať a povedať všetko, úplne všetky podstatné súvislosti, ktoré s prípadom súvisia.
Nik iný nepozná kauzu lepšie ako ja, ktorý pri tejto nehode prišiel o mamu a sestru a nebyť mňa, tak by sa to celé pravdepodobne uhralo do stratena.
Budem bojovať do neviem kedy – ale ak to, čo robím zachráni čo i len jeden ďalší život tak to má zmysel…

Rozsudok – blog druhý.

Telefonát na pláži s mojom mamou končil slovami,  „za chvíľu je tu trajekt, keď sa nič nestane voláme si ráno z domu.“  Volali sme si úplne náhodou len preto, aby som sa prvýkrát v živote zbavil otravného čierneho plážového predajcu všetkého možného – kúpil som si od neho sluchátka a zavolal mame, ktorá bola aj s mojou sestrou od nás necelých 200 km vzdušnou čiarou.  
Moja mama Erika aj s mojou sestrou Martinou druhý deň ráno o cca 03:30 zomreli v Srbsku, pri obci Alekšinac –  po nehode autobusu.  Zomreli aj ďalší traja ľudia – a zabil ich vodič Elemír Szamko z Gemerskej Horky, vodič cestovnej kancelárie AEOLUS a prepravnej spoločnosti A-REAL trans.
Elemír Szamko, vodič zájazdového autobusu, spolu s kolegom Valkom riadili inkriminovaný autobus. Mali naplánovanú trasu z Partizánskeho do albánskeho Sarande, následne na Korfu a nazad do Partizánskeho, celkovo asi v dĺžke 3200 kilometrov. Toľko bola plánovaná trasa pre dvoch vodičov autobusu s tým, že vzápatí po tejto otočke mali mať ďalšiu.
Po nehode síce vodiči argumentovali, že mali zostať v Thessalonikách a tam ich mali striedať iní vodiči – lenže v Thessalonikách nemali zabezpečené ani ubytovanie, a ani vodičov, a tak riadili ďalej. Príkaz na jazdu vydal priamo majiteľ CK AEOLUS a čas, počas ktorého mali odpočívať vykryli treťou tzv. žolíkovou kartou – takže podľa papierov spali v Thessalonikách a podľa skutočnosti jazdili ďalej… Cestou z Albánska na Korfu mali naviac ešte kolíziu s vysokou zverou a opravovali svojpomocne autobus, ktorý bol poškodený už predtým – mal prasknuté čelné sklo.
Zájazd, ktorý na Korfu naberali ich privítal so slovami – akí ste opálení. Odpoveď bola, nie, my nie sme opálení, my sme čierni, lebo sme celú noc opravovali autobus, tak šupšup nastupujeme……Pan Veselý sa ich ešte pýtal, či ich chcú zabiť, keď chcú v takomto stave šoférovať – odvetili, nie, nebojte, veď ani my sa nechceme zabiť. Ideme !
A cestujúci z trajektu nastúpili…..na cestu domov z dovolenky. A niektorí na cestu do večnosti.
Mám denník svojej sestry, ktorý si písala ešte pol hodinu pred nehodou. Cesty bolo úplne suché, počasie ideálne – žiaden vietor, dážď alebo hrbole – krásna rovná cesta s miernou ľavotočivou zákrutou. To už ale Elemír Szamko nereagoval, pretože v tej dobe spal za volantom autobusu a veľmi plynule a rovno zišiel mimo cestu, kde sa s autobusom prevrátil a nastalo ticho. Vodič, možno bol aj v šoku, iba chodil pomedzi obete a potom sa snažil zavolať dcére. Nie záchranárov volal, ale dcére………..Neviem podrobnosti toho čo sa tam dialo, nechcem opísať tie brutálne zranenia, kde moja sestra nemala snáď jedinú kosť celú – nakoľko autobus ju doslova zroloval. Na mieste tam zomrelo 5 ľudí !!!
S rodinou sme v tom čase boli na juhu Talianska, nepamatám si kde a nie je to natoľko podstatné, aby som to hľadal. V to ráno sme mali ísť spolu na výlet loďou na more, než sa ale deti vyšuchtali ja som si dal kávu, otvoril noviny a hneď prvý titulok – havaroval slovenský autobus z Korfu – ma prebral. Okamžite som volal mame, sestre, niekoľkodesaťkrát a bezvýsledne. Vedel som, že je zle – aj keby mali dolámané ruky, nohy tak by povedali neboj, sme ok.
Vedel som, že to nebude dobré už keď som si prečítal miesto a čas havárie Alekšinacki Rudnik, 03:30 ráno – v Alekšinciach 33 sme žili. Podobných „vecí bolo viac“ – a neviem, či som pripravený ja aj vy ich prijať, pretože to tak trochu zaváňa mystikou – chcem byť vecný. Prvý telefonát som volal okolo pol osmej ráno, okolo desiatej mi už bolo jasné, že to veľmi zlé – to už bolo v správach potvrdených 5 mŕtvych – bez veku. Vnímal som to celé ako v hmle, neustále som sa snažil dovolať na ich čísla – ale ich telefóny zvonili márne…..Okolo obeda, po telefonáte na ministerstvo, keď mi pani povedala, budte silný pán Horňák, veľa síl a položila telefón som vedel, že sa stalo niečo nezvratné. Skoro vzápatí mi volali s upresňujúcimi otázkami na dátumy narodení, opis, oblečenie………. a potom to už aj niekto vyriekol a odpadla aspoň tá neistota.
Obe mŕtve.
Nie jedna – obe.
Obe na mieste mŕtve – mama zomrela v spánku, ale sestra si to odsrala strašne – nemohla mať ani otvorenú rakvu. Naša dovolenka skončila, okamžite sme sa zbalili a šli domov do Košíc za otcom.
Rekapitulácia niektorých doležitých vecí. Spis bol v srbsku súdnym prekladateľom preložený cca 3 týždne po nehode, ale trvalo skoro 1,2 roka kým sa dostal na Slovensko. Už po roku ale daná spoločnosť AEOLUS A A-REAL TRANS v súlade so zákonom likvidovala výkazy jázd a všetko, čo likvidovať mohla – nepomohol ani apel na nejaké predbežné opatrenie a zablokovanie dokazov. Vraj v súlade so zákonom……
Následne sa vyšetrovalo štýlom, že si to prehadzovali vyšetrovatelia medzi sebou. Obyčajné zistenie miestnej príslušnosti trvalo pol roka – a medzitým sa stále likvidovali dokazy…..
Napriek dokazom, ktoré som predložil ja, napriek záznamom z NDS vyšetrovatel Terlanda z Partizánskeho nedokázal vodičovi dokázať ani jazdu po dialnici – natož aby mu dokázal opakované jazdy autobusom v zahraničí a bez VP !!! Skrátim to – preskočím – možno sa k tomu niekedy vrátim neskor.
Podstatné je – že okresný súd v Rožňave neverejným rozsudkom samosudcu Koreňa odsúdil páchateľa tejto tragickej nehody s piatimi obeťami  na tri roky nepodmienečne. Nevypočul pozostalých, nebral zreteľ na to, aký fatálny následok bol sposobený, nebral do úvahy, že vodič porušil snáď všetko čo mohol, že falšoval výkazy jázd, manipuloval s tachografovými kartami, nedodržiaval povinné odpočinky. Nič z toho nebral do úvahy a v sadzbe 4-10 rokov, ktorá tomuto vodičovi hrozila ho odsúdil na tri roky……………………
Náhodou sme sa o tomto rozsudku dozvedeli, „vynútili“ sme si verejné pojednávanie. Doslova vynútili.
Vodič sa nikdy nijakým sposobom ani len nepokúsil ospravedlniť pozostalým a poškodeným, napriek tomu, že všetka adresy mal dostupné. Po prvotnom rozsudku vyšli najavo nové skutočnosti a to hlavne :
– odsúdený vodič jazdiť neprestal a už pol roka po nehode bol zamestnaný u firmy, u ktorej nehodu sposobil a jazdil ďalej. V Srbsku mu síce vodičský preukaz vzali, ale nejakým zázrakom mu ho vrátili namiesto toho, aby ho odoslali slovenskej strane, takže vodičský preukaz mal už necelého pol roka po nehode s 5 obeťami naspať a jazdil naďalej autobusom. Naďalej autobusom jazdil napriek tomu, že sa podľa vlastných slov chcel niekoľkokrát zabiť – vraj…. Následne – nehodu šetril vyšetrovateľ Oleár z Rožňavy a tento mu aspoň riadny vodičský preukaz odňal. Ani to nezabránilo Elemírovi Szamkovi jazdiť a necelé tri týždne pred odňatím VP si vybavil medzinárodný. Zvláštne, že tak učinil tesne predtým ako mu VP vzali………………Medzinárodný VP je apriori bez riadneho VP neplatný – ale počítal s tým, že jazdí v zahraničí a prejde mu to. A prešlo mu to niekoľkokrát, za jazdu bez VP bol podľa vlastných slov pokutovaný v minimálne 4 prípadoch.
Daného vodiča som nakoniec prichytil ja osobne s autobusom plným ľudí vo Viedni – a bez vodičáku. Riešila ho rakúska polícia, ďalšiu jazdu mu okamžite zakázali a vykázali ho z autobusu. Všetko som dodal súdu, vrátane doslovného prepisu rozhovorov z videí, na ktorých súd trval. Súdu som dodal všetky nové dokazy, ktoré súd nevedel pri vynesení prvého – neverejného rozsudku – a to hlavne :
– 33 násbná jazda autobusom po Európe bez VP…….
– 11 násobné porušenie predpisov na úseku dospravy a to v nedodržiavaní časov odpočinkov, kde najdlhšie porušenie bolo 24 hodín a ktoré boli aj priamym dosledkom fatálnej nehodu, ktorú sposobil……
– 3 porušenia na úseku dopravy na Slovensku, kde za každé jedno dotyčnému mohol byť vzatý VP, najvážnejšie prejazd cez železničné priecestie napriek zákazu………………
– jazda bez VP aj po území SR – čo preukázal inšpektorát práce v Nitre………..
– absencia ospravedlnenia sa pozostalým…………..

a tento sudca, JUDr. Koreň z OS Rožňava, všetky vyššie opísané skutočnosti, o kterých nemal vedomosť pri vyrieknutí prvého rozsudku vyhodnotil ako
p o ľ a h č u j ú c e o k o l n o s t i a potvrdil povodný trest !!!
Ako som spomenul v prvom blogu – za zločin jazda bez VP som bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, mesiac pred svadbou, bez akejkoľvek možnosti odvolania sa. U vodiča, ktorý zabil 5 ľudí je presne tento moj zločin poľahčujúca okolnosť !
Aj napriek tomu, že som poukázal ešte aj na to, že vodič sa nikdy pozostalým ani len nepokúsil ospravedlniť sudca si doslova svojvoľne dovolil povedať, že u obvineného vidí aj prejavenú ľútosť.
Takže vodič, ktorý vedel, že bol odsúdený prvotným rozsudkom na nepodmienečný trest a zákaz činnosti prejavil úprimnú ľutosť tým, že neprestal jazdiť štýlom, ktorý viedol k nehode, maril spravodlivosť a to je vraj poľahčujúca okolnosť !!! Elemír Szamko vedel aký dostal trest, aj to, že mu súd vyslovil zákaz činnosti. Trest prijal – neodvolal sa – a jazdil ďalej. Súčasťou dodaných dokazov bol aj rozhovor s daným vodičom, kde on osobne, priamo a bez nátlaku označil majiteľa už skrachovanej spoločnosti AEOLUS za človeka, ktorý vydával príkazy k jazdám, k porušovaniu zákona a ktorý vydal príkaz aj k inkriminovanej jazde – lebo zabudol, alebo cielene nevybavil striedanie vodičov – to mám potvrdené priamo z prostredia firmy. Hlavný viník tejto nehody vyviazol úplne bez trestu a tu sa natíska otázka nie či, ale koľko musel zaplatiť, aby vodič vzal celú vinu na seba výmenou za to, že bude držať hubu a dostane nízky trest ?

Na mieste sme sa odvolali. JUDr Koreň sa ma ešte po procese spýtal, či by som bol spokojnejší keby mu dal doživotie…. Nie pán Koreň – úplne stačilo vziať do úvahy všetky okolnosti a súdiť skutočne nezaujato, spravodlivo a riadne. Zomrelo 5 ľudí – nesúdil ste krčmovú bitku ale cielené, zištné konanie, niekoľkoročné ohrozovanie všetkých účastníkov cestnej premávky naokolo s výsledkom 5 mŕtvych a niekoľko doživotných invalidov. Ale to vám možno nedovolila tá vaša urazená ješitnosť, že sme si dovolili spochybniť prvý verdikt !